Niečo z histórie liečivých rastlín

Rastliny slúžili našim predkom hlavne ako zdroj potravy a zdroj vitamínov. Šťavnatými plodmi si neraz tíšili svoj smäd. Časom prichádzali na to, že niektoré plody, byliny a semená zmierňovali alebo odstraňovali ich bolesti a ťažkosti.

Mnohé byliny považovali za "božie dary", začali si ich uctievať a mnohé považovali za magické. K najstrším zápiskom patrí egyptský papyrusový zvitok z roku 1600 pred naším letopočtom  - "Ebersov papyrus". Vo zvitku sú opisy liečivých receptúr egyptskej lekárskej vedy. Môžeme tu nájsť aj magické zaklínadlá a čarovné formulky, ktoré sa používali pri obradoch.

Z Indie pochádza zoznam liečivých rastlín, ktoré okolo roku 700 pred naším letopočtom spísal indický lekár Charaka. V zozname sa nachádza okolo 1500 liečivých rastlín.

O zachovanie a rozvoj lekárskych poznatkov sa zaslúžili hlavne kláštory, v ktorých sa prekladali a prepisovali písomnosti o liečivých rastlinách. V mnohých kláštoroch mnísi pestovali liečivé rastliny a využívali ich liečivé účinky pri liečení rôznych chorôb.

Prvé knihy o liečivých rastlinách boli písané v latinskom jazyku. Známe knihy sú "Kniha o bylinkách" od Hieroníma Bocka a " Nová kniha o bylinkách" od Leonharda Fuchsa.

Veľký pokrok zaznamenala chémia. Začali sa izolovať účinné látky z rastlín a využívali sa pri liečení niektorých chorôb. Neskôr sa začali vyrábať syntetické látky a farmaceutický priemysel víťazí nad  prírodnou medicínou.

Dnes sa liečivé účinky bylín využívajú zriedkavejšie aj vďaka znečistenému prostrediu. Nesmieme však zabúdať, že všetky liečivá sa musia používať cielene. Je potrebné poznať ich účinky a dbať na predpísané množstvo.